Home arrow Cultura arrow Vecchi ricordi arrow Má ... cé ‘sse mange osce?
martedì 16 aprile 2024
 
 
Má ... cé ‘sse mange osce? PDF Stampa E-mail
L'ha scritt Pepp' Nest'   
sabato 21 luglio 2007

 A’ staggione, quanne se rumaneve  á cáse ,  cé vuleve assaje cú mmé ‘nzeppave da suse aú lijtte, … dicime pure ca’ quase quase nonge m’azave propre.
Sule cá le sore mije tenevene da fá le survizzie e, quanne nonge me putevene suppurtá chiú, me accumenzavene a sputté, fine a quanne nó mme scettavene fore dá ijndre aú lijtte …
Ú’ fatte jé ca accome mé  ‘nzeppave suse alle jamme mazzulline, sendeve n’addore de cucine, … nú prufume cá traseve ijndre alle feshcke dú nase, arrevave drette drette ijndre alle metodde e ppó me scenneve suse  a vendre … tande ca me penzave mudu’ … ca’ da nú mumende all’otre puteve azzuppa ‘nderre … cu mme pigghijave nu svenemende.

Ligg'u reste pè sapè ce' se mangia osce... 

Fuscenne sceve ijndre á cucine e vedeve a mammá cá steve tutta cungegnate mmijenze alle tijste e cu’ ná cucchiare ‘mmane ‘ndrutulave.
Bbelle pareve, c’ú sunale cá le parteve da suse alle menne e scenneve fine a sotte alle scenucchije,  a radie stave appezzecate e manghe a farle apposte sté sunave ná canzone de’ Claudio Villa … jedde a sté candave pare pare … dicime pure cá a’ candave megghije … ma a fame m’arraggiava a vendre … quacche ccose m’aveva ‘nvendá pé arrecapetá nu’ vuccone.
Accome n’artiste d’ú cinematografe, cangive l’espressione, m’azzettive arête aú taule e aspettive ca mammá m’arevulgeve na parola.
Troppe tijmbe me facie aspitta’ … nonne puteve cchiú … me pareve ca’ ijndre a’ vendre teneve quaccheccose ca’ se’ sté menave a muezzeche …
E quedda … manghe p’a cape … nó ‘mme penzave  propre …
Dope nu picche me tremendije … l’uecchije tuerve me facerene capije ca’ no’ jeve cose … eppure na’ parola m’a’ dicije: <T’avisse azate apprime … e te mangiave ú latte apprisse alle frate tue!>
Mezzeca penzive … pure ijndre aú cervidde me legge questa qquaje … doce doce m’azive da suse a’ segge … e propre mendre sté pigghijave a’ porte cú me ne sceve … me dicije …
 <Avine aqquá, mangete ste doje pulpette … ma po’ avaste! Ca’ ci nó nonge avastene a’ menzadije.>
U’ core mie s’allarió, … cú dóje vuccune spazzulive tutte cose … mentre me’ ste alleccave le muse e le dicete, … dicive …
<Má … cé ‘sse mange osce?>
Me tremendije sottuecchje e me respunnije …
<Brode … ma pó spuelpete l’osse ca’ a’ carne coste assaje!>
 
< Vid quidd d'apprim.   Vid 'nnotre. >
 
Top! Top!